50 odtieňov

  • od Mgr. Silvia Bernadičová

Kto už nepočul alebo nevidel trhák 50 odtieňov sivej? Po pozretí filmu som mala v sebe zásadnú otázku.  Páčil by sa miliónom žien hlavný hrdina, aj keby nebol milionárom a pobyt v jeho prítomnosti neposkytoval taký komfort? Ako je známe, solventní muži sú pre nás, ženy, viac atraktívnejší, pretože z hľadiska evolúcie ide o vhodného partnera pre naše potomstvo, zabezpečí nám materiálny dostatok. Nejde o zmýšľanie zlatokopky, ale ako matky myslíme na zabezpečenie svojho potomstva.


Porovnaním výskumu z 37 rôznych kultúr vyplýva, že vo všetkých kultúrach  bolo pre ženy dôležitejšie mať finančne prosperujúceho partnera (Buss, 1989). Na druhej strane, muži, ktorí si lásku žien doslova kupujú, tak robia práve z dôvodu, že nevedia (nechcú) ponúknuť svojej partnerke viac...

Aj vo vás sexuálne praktiky z filmu vzbudili zvedavosť? Alebo dokonca ste zistili, že niečo podobné by ste chceli vyskúšať? Ak veríme, že nič nie je náhoda, aj za takýmito pohnútkami by sa mohla ukývať nejaká kľúčová téma, napríklad z detstva. Problém nastáva, keď sa netradičná záľuba stáva príťažou pre jedného z partnerov.


Poďme skúsiť ísť viac do hĺbky a nachvíľku odbočme,  i keď len zdanlivo, od témy filmu... Máte pocit, že by ste veci dokázali aj lepšie, že nie ste príliš šikovné, úspešné, pekné, zaujímavé, že máte neobyčajný talent veci skôr priviesť ku skaze ako k úžitku? Toto všetko sú často zakódované negatívne vzorce z detstva, ktoré vám dávajú predpoklad byť submisívne ladené. Počúvali ste často o tom, ako neviete to a tamto, že máte drevené ruky, že z vás nikdy nič nebude a podobne? Prežívali ste nedostatok lásky, ktorú vám jeden z rodičov a či obaja odopierali? V niektorých prípadoch dieťa takto samo vyhodnotí informáciu a cíti sa nemilované. Už tu nastáva snaha o získanie si priazne. Napríklad keď je pre dieťa dostať horšiu známku ako 1 priam neprípustné, prehnane nechce sklamať matku (za čím stojí strach zo straty jej priazne/lásky). A tieto zážitky sa s nami môžu veľakrát ťahať
podobe veľkej ochoty prispôsobiť sa požiadavkám iných bez ohľadu na to, aké iracionálne či prospešné pre nás sú. Predsa, čo by sme neurobili preto, aby sme si mohli zaslúžiť byť milované?! Verím, že ste zachytili ironický podtón. Ale to sme v teoretizovaní kúsok odskočili.

 

Čo je vlastne sadomasochizmus?


Ide o dosiahnutie sexuálneho vzrušenia len pomocou bolesti, poníženia a obmedzovania, úplným podriadením sa partnerovi. Často majú radi bolesť ľudia, ktorí zažili v živote veľmi náročné situácie na emočné prežívanie. V rámci ochranného mechanizmu, s cieľom prežitia, sa ,,museli zoceliť, a tým do istej miery potlačiť intenzívne pocity krivdy, smútku či hnevu. Môžeme to prirovnať k takzvanému emočnému pancieru, slzy a plač vedia byť veľmi vzdialenými spoločníkmi, sú priam cudzincami. Nie sme stavaní, aby sme mohli mať tento typ prežívania a žili spokojne. Často sa títo ľudia utiekajú k sebapoškodzovaniu, či sú priťahovaní bolesťou. Pretože aj vďaka bolesti totiž môžu opäť cítiť svoje telo, cítiť, že sú jeho súčasťou, a dostať tak na povrch aspoň časť nespracovaných emócií.
Na druhej strane, muž, ktorý svoju mužskú silu nevie vyjadriť inak ako dominanciou, má vo svojom prežívaní tiež bohatú históriu potlačených či vytesnených zážitkov. A keď sa stretne dvojica s takýmto ladením, nebýva to spravidla náhoda. Aké témy oživil tento film vo vás?

V knihe sa vraj opisuje detstvo hlavného hrdinu ako plné sexuálnych excesov zo strany matky. Tu nastáva obrovský rozpor, kedy je matka k dispozícii iným mužom, ale nie dieťaťu, ktoré ju potrebuje. Vzniká tu kokteil nie veľmi priaznivých emócií  smútku, nedostatku lásky, pocitu nedostatočnosti a zároveň hnevu. Vzťah k prvej žene v živote je plný rozporov. Je to postupná cesta vytvárania si podvedomého hnevu voči ženám ako takým.
Bezohľadnosť a egocentrickosť, ktorými matka disponovala, v podstate neskôr hlavný hrdina kompenzuje svojou zdanlivou nadradenosťou nad ženami a môže to byť pre neho až vzrušujúce. Láska, tak ako ju pozná, je vnímaná ako prejav slabosti, ak by sa predsa len niekto dostal pod pevný obranný pancier, nastáva ,,stav ohrozenia.

Každý máme za sebou nejakú históriu zážitkov, o ktoré sme sa neprosili, a predsa sme ich zažili. Ďalšou nepsychoanalytickou teóriou môže byť prosté fungovanie zrkadlových neurónov (správanie, emócie, aké dieťa vidí, napodobňuje).


Nech je to, ako chce, hlavný hrdina je silne spätý so svojou matkou cez nie práve pozitívne emócie. Nie je slobodný, ale podvedome stále ovládaný minulosťou, ktorú si vťahuje do súčasného diania. Považujete tento príbeh dvoch osobností, ktoré v detstve zažívali nie práve šťastný scenár, naďalej taký vzrušujúci?

 

Zdroj foto: Pixabay

Podobné články