Kto by ťa chcel?

  • od Mgr. Silvia Bernadičová

Je vám táto veta známa? Počuli ste ju už aj vy od svojho partnera? Kde-tu sa mi občas pripletie do cesty príbeh o partnerstve, ktoré je živé a mŕtve zároveň. Živosťou mám na mysli neustálu dynamiku napätia vo vzťahu  a mŕtvosťou... no čo si budeme vravieť. Vo chvíli, keď nám partner povie spomínanú vetu – už u nás skončil.

Pýtate sa, prečo ste práve vy natrafili na podobného ,,típka, trápite sa a obávate, čo budete bez neho robiť, úplne sama, prípadne ešte s jedným či viacerými deťmi?

Spýtam sa vás. Čo chcete ďalej robiť s týmto mužom? Čo vás pri ňom drží? Je to láska či váš strach spoľahnúť sa sama na seba?

Skúsme si to rozobrať pritiahneme k sebe partnera, ktorí nás ponižuje, podceňuje a rozhodne jeho správanie je prejavom všetkého možného len nie úcty. Ak by sme sa držali múdrej myšlienky, ktorú som kdesi čítala, že všetci tí, ktorých stretávame, sú nám učiteľmi alebo zrkadlom, čo by sa vo vás zmenilo?
Čo ak partner svojím správaním iba zrkadlí vaše vlastné pocity, ktoré máte vedome či nevedome voči sebe samým?

Z každej strany sa na nás valí majme sa radi, majme sa v úcte. Ale ako sa k tomu vlastne dopracovať?

Asi iba postupne, bez nátlaku. Majme na pamäti, že každú zmenu musíme začať od seba. Občas povedať NIE iným znamená povedať ÁNO sebe samým. Mať voči sebe úctu a trpezlivosť to sú tiež významné kroky k zvýšeniu často spomínanej sebalásky. Ak chceme mať moc nad zmenou nášho partnera, nastávajú väčšinou žabo-myšie vojny spojené s manipuláciou.

A najmä naše predstavy o zmene sú skôr ilúziami. Pamätajme, že aj keď sa situácia zdá byť bezvýchodisková, jediné obmedzenia, ktoré si vytvárame, sú výplodom naučených a prijatých hodnôt. Situáciu, ktorá sa deje, môžeme buď úprimne prijať, zmeniť ju, alebo z nej odísť. Často sa práve za strachom z nového spája krásna transformácia, ktorá na seba nenechá dlho čakať...

Zdroj foto: Pixabay

Podobné články