"Voda, čo nás drží nad vodou"

  • od Gabriel Švec

Dodržiavanie pitného režimu ovplyvňuje úroveň našej energie. Štúdie dokazujú, že iba päťpercentná strata telesných tekutín spôsobí pokles energie o 25 - 30 %. Väčšina ľudí nepije dostatočné množstvo vody, a preto trpí únavou. Radšej však siahne po povzbudzujúcich prostriedkoch. Kofeín, alkohol a cukor sú silno močopudné a spôsobujú ďalšie vylučovanie vody. To vedie k strate tvorby prirodzenej energie, či dokonca môže viesť k závislosti od umelej energie.

Dehydratácia

Náš pocit smädu ani zďaleka nezodpovedá našej skutočnej potrebe tekutín. Piť by sme mali aj keď smädní nie sme. Pocit smädu by pre nás mal byť až varovným signálom a nemal by byť tým, čo nás vedie k tomu, aby sme sa napili. Zvlášť citlivý na nedostatok tekutín je náš mozog. Ak sme sa príliš dlho nenapili, ohlási sa bolesťou hlavy, závratmi, pocitmi telesného a duševného vyčerpania. Pri vysmädnutí klesá aj naša schopnosť sústrediť sa, zhoršuje sa pozornosť a pamäť. Nedostatok tekutín podporuje vznik zápchy a zaťažuje celý srdcovo-cievny systém. Pulz sa nám zrýchľuje a krvný tlak klesá. To sa prejaví závratmi, alebo dokonca celkovým kolapsom a stratou vedomia.

Hladinu vody musíme každodenne dopĺňať, nedostatočný príjem tekutín znamená rôzne riziká pre srdce, cievy a celkovú obranyschopnosť organizmu. Primerané zásobovanie organizmu vodou je základným predpokladom správnej funkcie obličiek, ktoré filtrujú škodlivé látky, aby boli následne vylúčené z tela. Čo sa týka obehovej sústavy, krv sa pri nedostatku tekutín zahusťuje a pre srdce je náročnejšie dopraviť potrebné množstvo krvi, vrátane živín a kyslíka, do mozgu, zažívacieho traktu a iných dôležitých orgánov. Preto častým príznakom nedostatku tekutín v tele je únava. Ak človek prijíma nedostatočné množstvo tekutín, krv je hustejšia a má väčšiu tendenciu zrážať sa. Vtedy hrozí napríklad embolizácia (postupné upchávanie krvnou zrazeninou – embolom) a následne mozgová mŕtvica alebo pľúcna príhoda. Pre tráviaci trakt je prísun tekutín nevyhnutný na plynulé trávenie a správne zloženie stolice.

Detský organizmus je oveľa citlivejší a náchylnejší na stratu tekutín ako organizmus dospelého človeka. Čím je dieťa menšie, tým má jeho organizmus vyšší obsah vody a zároveň vyššie nároky na príjem tekutín. Preto by sme mali dohliadnuť na to, aby deti pili dostatok tekutín, najmä pri zvýšenom pohybe pri hre.

Prejavy dehydratácie: únava, sucho v ústach, bolesti hlavy, podráždenosť, pocit otupenosti, apatie, závraty, pozorovateľný pokles výkonnosti, vyšší tlak krvi, kŕče. Nebezpečné môže byť aj nadmerné množstvo tekutín. Ak človek vypije naraz väčšie množstvo tekutín, ako dokážu jeho obličky vylúčiť, môže nastať tzv. otrava vodou (zavodnenie). Medzi prvé príznaky patrí nevoľnosť, vracanie a bolesť hlavy. Nadmerný príjem tekutín však môže mať aj vážnejšie následky. Môže dôjsť až k opuchu mozgu, kŕčom a bezvedomiu. V extrémnych prípadoch môže zavodnenie končiť aj smrťou.

Čo piť?

Balené vody s obsahom vitamínov, bylín a aromatických látok často nahrádzajú vodu z vodovodu. Pozor však, to, že majú pridané zdravé látky, ešte neznamená, že sú skutočne pre zdravie dobré. Niektoré druhy totiž môžu obsahovať veľa cukru. Liter sladkej, aj keď vitamínmi obohatenej, vody denne môže znamenať rovnaký kalorický príjem, akoby ste zjedli v ten deň liter vanilkovej zmrzliny. Preto si pri nákupe dôkladne prečítajte etiketu.

Dospelý človek by nemal vypiť viac ako 500 ml mineralizovanej vody za deň, deti ešte menej. Zároveň by sa mali rôzne druhy minerálok striedať, kvôli ich rozdielne a často nevyváženého obsahu minerálnych látok. Dokonca aj čisté stolové vody nemusia spĺňať všetko, čo sľubuje reklama. V americkej štúdii bolo porovnávaných 57 vzoriek balených vôd s tečúcou vodou z vodovodu. Zistilo sa, že jedna zo štyroch balených vôd vždy obsahovala neprijateľné množstvo baktérií, takmer 2 000-krát vyššie ako vo vzorke vody z vodovodu. Okrem toho asi štvrtina predávaných balených stolových vôd je pritom obyčajná predražená voda z vodovodu. Ak sa však rozhodneme pre balené vody, vhodné sú dojčenské, pramenité či slabo mineralizované prírodné vody bez oxidu uhličitého. Každá balená voda musí prejsť každoročne kontrolou Slovenského veterinárneho a potravinového ústavu, Úradu verejného zdravotníctva a je testovaná Národným referenčným laboratóriom pre analýzy a testovanie.

Čierny čaj a káva obsahujú kofeín, ktorý má močopudné účinky a to spôsobuje zvýšenú stratu tekutín. Ak si dáme kávu, mali by sme k nej vypiť rovnaké množstvo vody. Bylinné čaje by sa mali piť slabé a mali by sme ich striedať. Zelené čaje či mätový čaj dobre padnú i pri úpale. Často sa totiž práve vtedy neodporúča piť studenú vodu. Náš organizmus sa jej môže brániť a to telu vyčerpanému zimnicou, či inými príznakmi úpalu, určite nepomôže.

Sladené či energetické nápoje by sme mali piť iba výnimočne. Tieto nápoje obsahujú vysoké množstvo cukru, čo zvyšuje pocit smädu.

V lete sa odporúča zvýšený príjem ovocia a zeleniny, ktoré sú tiež vhodným zdrojom tekutín. Veľmi vhodné sú napríklad rajčiny, uhorky, jahody, jablká a citrusové plody. Dobrý je aj červený melón, avšak nie v príliš veľkej dávke, pretože to môže nepriaznivo vplývať na obličky. Zabúdať by sme nemali ani na polievky.

Tým úplne najlepším, najzdravším a najprirodzenejším zdrojom tekutín pre človeka je ale jednoznačne voda. Ľudské telo je tvorené z troch štvrtín z vody. Tá tvorí okolo 80 % mozgu a krvi, 5 % zubov. Je nevyhnutná na normálny prietok krvi, dopravu živín a správne fungovanie orgánov, dôležitá je pre naše trávenie, odstraňovanie toxínov, aj pri regulácii telesnej hmotnosti. Má vplyv na krvný tlak, vytvára stálu vnútornú teplotu tela, potláča chuť do jedla a pomáha k správnej činnosti metabolizmu. Okrem toho znižuje zadržiavanie tekutín v tele a obmedzuje zápchu. Telo vodu potrebuje aj ako chladiacu kvapalinu. Keby jej nebolo, náš organizmus by sa ľahko prehrial. Telo sa proti tomu bráni potením.  Obsah vody v organizme sa časom znižuje. Ak dlhšie obdobie neprijímame dostatočné množstvo tekutín, alebo spotreba tekutín je  z akéhokoľvek dôvodu vyššia než príjem, môže sa narušiť správna funkcia buniek a orgánov.

Zdravá voda má svoje parametre: má antioxidačné, baktericídne a stimulačné vlastnosti, harmonizuje organizmus, posilňuje imunitu a zlepšuje telesnú i duševnú kondíciu, je vhodná na trvalý pitný režim, prípravu nápojov a jedál, je bioenergeticky bohatá a obsahuje maximálne množstvo vitálnej energie, jej zloženie a fyzikálna štruktúra je blízka prirodzeným ľudským tekutinám.

Koľko piť?

Hneď ráno je dobré nalačno vypiť asi pol litra vody. Počas dňa by sme jej mali vypiť dostatočné množstvo, ktoré je individuálne podľa našej hmotnosti. Ideálne je vypiť 4 dcl na 10 kg hmotnosti, napríklad človek vážiaci 80 kg by mal denne vypiť 3,2 litra. Samozrejme, množstvo tekutín závisí aj od ročného obdobia, v lete je potrebné príjem tekutín zvýšiť. Ohľad treba brať aj na to, aké činnosti počas dňa vykonávame. Ak športujeme, príjem tekutín treba tiež zvýšiť. Spať by sme nemali ísť smädní, avšak nie je dobré piť príliš veľa, aby spánok nebol rušený návštevou toalety. Minerálne vody, či už čisté alebo ochutené, podobne ako 100 % ovocné šťavy by mali byť len doplnkovým zdrojom a tvoriť 10 % z dennej dávky tekutín.

Zdroj foto: Shutterstock, Pixabay

Podobné články