Ako to vyzerá zvládnuť konflikt s láskou?

  • od Silvia Bernardovičová

Detská psychologička žijúca v Nemecku, známa po celom svete svojou terapiou pevným objatím, Jiřinka Prekopová, hovorí: ,,Nenechajte slnko zapadnúť nad svojím hnevom.“ Táto na prvý pohľad obyčajná veta v sebe skrýva obrovskú silu a múdrosť. Najmä v partnerských vzťahoch sa stáva, že po hádke sa každý z partnerov so svojou pravdou a negatívnym prežívaním zatvorí do inej izbe.

Každý si z hádky odnáša rôzne pocity, a to či už smútok, sklamanie, alebo veľakrát zlosť. Predstavme si hrniec, ako sa v ňom postupne zohrieva voda, až kým sa pod tlakom začne zdvíhať pokrievka a voda chrlí von. K takému hrncu sa môžu prirovnať mnohí z nás. Častým dôvodom konfliktov sú nevypovedané zranenia z minulosti, ktoré si v sebe nosíme. Ako teda riešiť vzniknuté partnerské konflikty? Cez lásku. Pýtate sa, ako sa dá riešiť konflikt v stave, kedy ste nahnevaní, smutní, sklamaní či znechutení, s láskou? Mnohí z nás v rámci konfliktov často skĺznu do osočovania druhého. Partnera staviame do pozície dieťaťa, keď ho karháme, a sme voči nemu vyčítaví. Možno sa nejedna z vás pristihne pri tom, ako v zápale emócií začne vyťahovať nielen aktuálne resty, ale aj tie z dávnej minulosti, ktoré s daným okamihom vôbec nesúvisia.

Ako to vyzerá zvládnuť konflikt s láskou?

Ak nás niekto sklame – namiesto vyčítania stačí jednoducho povedať partnerovi: ,,Keď sa takto ku mne správaš, ubližuje mi to, pretože mám pocit, akoby si ma už nemal rád (napríklad).“ Keď nás niekto nahnevá – namiesto toho, že začneme zvyšovať hlas, naopak pokojne reagujme: ,,Keď sa ku mne takto správaš alebo keď na mňa kričíš, bolí ma to/hnevá ma to, pretože to vnímam ako urážku.“ Alebo: ,,Hnevá ma, keď nie si ku mne úprimný/á.“

Vraví sa, že ľudia na seba potrebujú kričať, keď sú ich srdcia od seba vzdialené, a to aby prekonali vzniknutú diaľku medzi sebou a dokázali sa počuť. Dokonca je rad výskumov, a iste to potvrdí aj vaša skúsenosť, že zvyšovaním hlasu partnera dráždime akurát tak k tomu, aby nás prekričal. Čo dáš – to dostaneš.

Naopak, ak si zachováte pokojný tón, partner sa v rozhovore adaptačne stíši minimálne na úroveň vašej výšky hlasu, aby vás bol schopný počuť. Takže nie vždy sa vyplatí počúvať staré príslovie ,,aký požičaj – taký vráť“. Je to vzdialenie sa od lásky.

V úvode som spomenula múdrosť, ktorá hovorí o tom, aby sme si do postele s partnerom nelíhali pohádaní a isto mi dáte za pravdu, že keď idete pohádaní spať, necítite sa dobre, s čím súvisí menej kvalitný spánok a nepríjemné pocity ráno. Krajšie a veľmi dôležité je sa s partnerom pomeriť v láske, najlepšie pred tým, kým idete spať, a vysvetliť si, prečo ku konfliktu došlo, a na záver sa minimálne objať, aby nový deň mohol začať príjemne a v láske. Ak sme schopní takéhoto postoja, dávame tým partnerovi najavo, že ho akceptujeme a milujeme aj vo chvíľach, kedy máme rozdielne názory. Najmä takýto postoj k problémom je hodný dospelého človeka, ktorý je schopný konflikt riešiť rozumnou a efektívnou cestou.

Mnohí z nás vďaka naučeným vzorcom správania z minulosti alebo z detstva v situáciách konfliktu ustrnú, akoby prepadnú odstupu voči partnerovi. Treba si uvedomiť, že tieto pocity v nás vytvorili minulé zážitky. Čo vám to ustrnutie pripomína? Možno momenty, kedy vás karhali a vy ste sa skryli do svojej ulity, kedy ste nevedeli reagovať, a tak ste prečkali daný moment a potom so smútkom či zlosťou ste sa ,,pasovali“ sami. Mali ste pocit, že ste na to sám/sama. Až keď zažijeme pocit prekročenia hraníc, ktoré v nás vytvorilo okolie, a ponoríme sa do lásky, okúsime ten krásny pocit, v ktorom sa prehlbuje vzájomná blízkosť a zároveň dôvera. Uvedomujete si, že takéto správanie nesie pre váš vzťah silný odkaz? A to – keď prídu ťažké chvíle, spolu ich zvládneme, konflikt spoločne vyriešime a na konci sa udobríme.

Niet silnejšieho lieku na problémy ako láska samotná. Keď máte chuť partnerovi vyčítať nejaké nevyhovujúce správanie, nezačnite ho hneď karhať ako rodič. Ak konáte takto, vytráca sa zo vzťahu rovnováha a jeden z partnerov vstupuje do pozície rodiča a druhý sa vďaka tomu, v prípade, ak nevie asertívne reagovať, dostáva do pozície dieťaťa.

Bern vo svojej teórii transakčnej analýzy hovorí o troch pozíciách (v správaní a komunikácii): o pozícii dieťaťa, rodiča a dospelého. Do týchto pozícií vstupujeme v komunikácii, ak partnerovi neustále niečo vyčítame a karháme ho, dostávame sa do pozície rodič – dieťa. Táto komunikačná pozícia je v poriadku, ak ide o vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ale ako iste uznáte sami, nie je príliš šťastnou kombináciou v partnerstve dvoch dospelých ľudí. Veľakrát sa stáva, že manželky od manžela požadujú spolupodieľanie sa na domácich prácach, napríklad pokosiť trávnik, opraviť vodovodný kohútik či konečne namontovať tú poličku, o ktorú ho žiadajú už polroka. Partnera potom môže prejsť chuť vôbec na nejakej z týchto činností začať pracovať a to z dôvodu nadradenej žiadosti. 

Toto sú situácie, kedy sa zo vzťahu vytráca rovnováha a partnera dostávame do pozície dieťaťa. Dovoľme si byť ženami, jemnými, zraniteľnými, ktoré s láskou požiadajú partnera o pomoc a, samozrejme, poďakujú sa. Za základ partnerstva možno považovať úctu, schopnosť poprosiť a poďakovať, nebrať veci ako samozrejmosť. Dať inému najavo, že si vážime jeho blízkosť, starostlivosť a lásku. Ako vraví pani Jiřinka: ,,Iba v láske prežijeme tie najhoršie časy.“

Foto zdroj: Pixabay

Podobné články